Zamyslenia

Každé vianočné prázdniny sú plné rozprávok. Aj posledné také boli.

Nie žeby som nemal Vianoce rád, ale priznávam, teším sa, že sú za nami.

Jozef nebol kráľ. Určite mal mozoľnaté ruky z práce a nohy z cesty do Betlehema.

Múdry a spravodlivý. A vždy sa k Márii správal úctivo. Dokonca aj vtedy, keď sa vrátila od Alžbety s veľkým bruchom.

Muži na gauči pod oknom sa zhovárajú o futbale. Zhodnotia, čo zhodnotiť dokážu a posunú sa ďalej. Domácnosť. Dom. Záhrada. Jeden potrebuje opraviť plot. Druhému zateká strecha. A tretí nahlas premýšľala, že si na jar urobí veľkú skalku pred domom.

Slnko padlo za hory, keď som urobil poslednú fotku a zložil statív. Kľakol som si uprostred turistického chodníka a zložil batoh z ramien. Otvoril som ho a strčil fotoaparát do vnútra. Statív som upevnil z vonkajšej strany a chystal som sa vstať.

"Čo robiť?" pýtame sa občas všetci.

Kedysi dávno sa ma jedno dievča opýtalo, či si myslím, že aj ona môže byť svätá. Chvíľu som premýšľal a potom som jej položil jednoduchú otázku.