Dec 31
Magdaléna 01
Je skoré ráno. Dívam sa ti na tvári
Je skoré ráno. Dívam sa ti na tvári
Slnko priamo nad hlavou a piesok pálivý
Niet nad smútok tých, čo odchádzajú.
Na brehu jazera je večer pusto.
povedal Ján, keď išiel Ježiš okolo
Tú istú ruku naťahuje pre boháča i tuláka.
potrebuje dotyk, čo ako blesk spojí nebo a zem.
Na studenom kameni jak na vankúši
niekedy proste vyschne prameň.
a zaprášená cela s krížom na stene
pod horami Karpát a bujných strání,
Len Požehnaný dáva požehnanie,
Zvädnuté lístie i vzpriamený kvet,
že Boh najkrajšiu zo všetkých krás
Hneď s prvou nocou prišli prvé príšery,