Koho chcem meniť?

"Čo robiť?" pýtame sa občas všetci. 

Občas navštívim lekára, keď sa necítim vo forme. Občas navštívim potraviny, keď mám prázdnu chladničku. Občas navštívim aj iný alebo väčší obchod, keď sa pokazí niečo, čo užívam každý deň alebo keď má niekto z mojich blízkych sviatok.

A robím to všetko z prostého dôvodu: pociťujem nedostatok a rád by som to zmenil.

Predstavil si si niekedy Jána Krstiteľa ako kričí? Jak pomätený! Len aby všetci robili pokánie. 

A oni ho robia. Nechávajú sa krstiť, aby im Boh odpustil hriechy a hneď sa aj pýtajú, čo majú robiť. 

Pýtajú sa, lebo radi by niečo zmenili: svoj život!

Občas čítam správy. Občas nejaké správy počujem. O Cirkvi, čo by mala robiť. O kňazoch, čo by mali hovoriť. A o Ježišovi, čo ako myslel.

Zväčša z toho istého dôvodu: aby sa Cirkev zmenila, aby sa zmenilo ohlasovanie, aby sa zmenil Kristus.

Navštevujem potraviny, lekára, hypermarkety a to vždy z jedného dôvodu: aby som niečo vo svojom živote zmenil. Navštevujem kostol… počúvam, čo Cirkev hovorí… a počúvam Božie slovo, čo hovorí Ježiš. Zvláštne je, že to nerobím z toho istého prostého dôvodu. Aby som sa zmenil. Naopak. Hundrem, lebo Cirkev, Božie slovo, farnosť, farár by sa mali zmeniť... nie ja!

Ján kričí: "Pripravte cestu Pánovi!"

"Ako?" pýtajú sa tí, čo sa ešte vedia skloniť pred Bohom. 

Nesnažia sa ho meniť. Nesnažia sa prekrúcať, čo hovorí. Nesnažia upraviť podľa svojich predstáv.

"Čo mám robiť? Ako sa zmeniť? Ako sa pripraviť?" pýtajú sa. A takto by sme sa mali pýtať aj my. Cirkvi. I Božieho slova. 

Lebo Ježišom zjavená pravda o Bohu a človeku je nemenná. Čo o sebe žiadna ríša, spoločnosť, ba ani kultúra povedať nemôže...