Hore sa pýtajú inakšie

Slnko padlo za hory, keď som urobil poslednú fotku a zložil statív. Kľakol som si uprostred turistického chodníka a zložil batoh z ramien. Otvoril som ho a strčil fotoaparát do vnútra. Statív som upevnil z vonkajšej strany a chystal som sa vstať.

Zastavil sa pri mne cyklista. Myslel si, že mi je zle. Prihovoril sa mi a opýtal či niečo nepotrebujem. Tak som mu vysvetlil, že som bol chytať podvečerné svetlo a urobiť nejaké pekné fotky.

Navzájom sme sa odprevadili na parkovisko pod kopcom. Pýtal sa ma či sem chodím často, a tak som sa priznal, že bývam neďaleko. Priznal som, že som v dedine farárom.

"Nevyzeráš ako farár," povedal, čo už povedali mnohí.

"Na tom až tak nezáleží," rozosmial som ho.

Bol som v cudzej farnosti. Zastupoval som chorého farára. Keď som sa po omši vyzliekol z liturgických šiat, pristúpil som k vešiaku v kúte. Vzal som z neho šál a obtočil si ho okolo krku. Žena v starších rokoch ma pozorovala.

"Teraz môžete ísť aj do mesta," usmievala sa. "Teraz nevyzeráte ako farár…"

"A to vždy musím vyzerať ako farár?" opýtal som sa.

"Mali by ste," prikývla.

"Myslím, že na tom nezáleží," usmial som sa. Snáď som ju neurazil. Lebo ona mňa nie.

Nie raz, nie dvakrát sa mi stalo, že mi niekto povedal, že nevyzerám ako farár. 

A nie raz, nie dvakrát, som na to povedal, že na tom nezáleží.

Tam hore, totiž na nebi, by som si túto vetu nedovolil povedať ani ja. Veď si len si predstavte, že tam prídem, zaklopem a oni otvoria. A ja poviem: "Zdravím, ja som farár… vidíte, však?"

Vyzeral by som jak... puk... slušne povedané...

Myslím si, že tam, hore, ich zaujímajú dôležitejšie veci než to, či vyzerám ako farár. 

Nechápte ma zle, samozrejme, že je dôležité, ako človek vyzerá. Ale je hlúpe myslieť si, že to je to najdôležitejšie. Ako vtedy, keď mi jeden chlap povedal, že on osobne pozná biskupa! 

Teda uwau!!! To je super. Naozaj. Ako keby mu práve to mohlo zabezpečiť miesto na nebi...

Verte, tam hore mi otázku, či poznám biskupa, nikto nepoloží. Tam sa budú pýtať na iné… trebárs, či som uveril, že sa splní všetko, čo mi prisľúbil Pán a či som aj podľa toho žil! 

Včera. Dnes. Zajtra.